Държавна помощ C 57/07 (ex N 843/06) — Регионална ad hoc помощ за Alas Slovakia s.r.o. Покана за представяне на мнения съгласно член 88, параграф 2 от Договора за ЕО текст от значение за ЕИП 2008/C 30/06

Обн. C ОВ. бр.30 от 2 Февруари 2008г.

С писмо от дата 11 декември 2007 г., възпроизведено на езика, чийто текст е автентичен на страниците след това резюме, Комисията уведоми Словашката република за решението си да открие процедурата, предвидена в член 88, параграф 2 от Договора за ЕО, относно посочената по-горе мярка за помощ.


Заинтересованите страни могат да представят мненията си относно мярката, по отношение на която Комисията открива процедурата, в срок от един месец от датата на публикуване на това резюме и на писмото, което следва, на следния адрес:


European Commission

Directorate-General for Competition

State Aid Greffe

B-1049 Brussels

Факс (32-2) 296 12 42


Мненията ще бъдат предадени на Словашката република. Запазването в тайна на самоличността на заинтересованата страна, която представя мнението, може да бъде поискано писмено, като се посочат причините за искането.


РЕЗЮМЕ


Описание на мярката и на инвестиционния проект


Alas Slovakia s.r.o. е голямо предприятие, чиято дейност е извличането и обработката на минерали, които не са предмет на изключително ползване (чакъл, камъни). Бенефициерът се занимава също така с производство и продажба на цимент и бетонни смески.


Мярката за помощ в полза на Alas Slovakia s.r.o. е помощ ad hoc, която не е отпусната по съществуваща схема. Помощта, за която е направено уведомление, ще бъде предоставена под формата на освобождаване от данък, приложимо всяка година за периода между 2007 г. и 2011 г. Годишното освобождаване от данък е ограничено до 50 % от корпоративния данък, дължим от Alas Slovakia s.r.o. Общият размер на освобождаването от данък е ограничено до 100 813 444 SKK (около 2,89 милиона EUR) по настояща стойност.


Инвестицията е разпределена между 9 различни места, които принадлежат на областите Nitra, Trnava и Trencin (разположени в Западна Словакия, която е подпомагана област съгласно член 87, параграф 3, буква а) от Договора за ЕО). Помощта се отнася до създаването на три нови производствени площадки (cervenik, Okoc и Prievidza) и до модернизацията, рационализацията и диверсификацията на 6 вече съществуващи производствени мощности (Veky Grob, Veky Cetin, Komjatice, Kamenec pod Vtacnikom, Hontianske Trstany-Hrondin и Nitra).


Инвестиционните проекти ще включват закупуването от трети страни на ново и съобразено с изискванията на околната среда техническо оборудване, както и строителството и подобряването на различни „работни места“ за извличането на суровини. Допустимите разходи по проекта са изчислени на 345 026 285 SKK (около 9,90 милиона EUR) по настояща стойност.


Оценка на съвместимостта на мярката за помощ


Въз основа на наличната на този етап информация, Комисията има следните съмнения относно съвместимостта на мярката с Насоките за националната регионална помощ (НРП от 1998 г.):


На първо място, Комисията има съмнения относно това дали ограничаването на регионалната инвестиционна помощ до първоначална инвестиция, така както е посочено в точка 4.4 от НРП от 1998 г., е спазено. На този етап изглежда, че поне на 3 производствени площадки (от общо 9) бенефициерът ще закупи същия тип оборудване, който той понастоящем използва и наема. Още повече, че на производствената площадка в Nitra бенефициерът ще предложи на своите клиенти само една „допълнителна“ услуга, за да „поддържа пазарния дял на предприятието, паричния поток и икономическите резултати“.


На второ място, Комисията има съмнения дали ограниченият принос за регионалното развитие (създават се само 81 преки нови работни места, като броят на непреките работни места остава неясен) може да оправдае относително високия размер на помощта, отпускана за всяко създадено работно място. Още повече, че помощта се отпуска за дейности на добивната промишленост, чието местоположение се определя не от предоставянето на помощ, а от наличието на природни ресурси. И в допълнение, тъй като бенефициерът вече работи на повечето от производствените площадки на основата на дългосрочни лицензии, стимулиращият ефект на допълнителната регионална помощ е съмнителен.


На трето място, въпреки че периметърът на продажба на съответните продуктите е ограничен (около 50 km за автомобилен транспорт и 150 km за железопътен транспорт) поради сравнително ниската им стойност в сравнение със стойността на транспорта, на този етап Комисията има съмнения относно степента до която търговията с други държави-членки (напр. Унгария, Австрия или Чешката република) ще бъде засегната.


И накрая, Комисията има съмнения относно това дали очакваният принос на помощта за регионалното развитие компенсира отрицателното й въздействие върху търговията.


ТЕКСТ НА ПИСМОТО


„Komisia tymto oznamuje Slovenskej republike, ze po preskumani informacii o uvedenom opatreni pomoci, poskytnutych Vasimi organmi, rozhodla o zacati konania stanoveneho v clanku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.


I. POSTUP


(1) Listom z 15. decembra 2006, ktory Komisia zaevidovala 18. decembra 2006 (A/40324), organy Slovenskej republiky v sulade s clankom 88 ods. 3 Zmluvy o ES notifikovali umysel poskytnut regionalnu individualnu investicnu pomoc poskytovanu ‚ad hoc‘ vo forme uavy na dani, a to na investicne aktivity v deviatich rozlicnych lokalitach1 podniku Alas Slovakia, s.r.o.


(2) Listy so ziadostami o informacie boli zaslane dna 13. februara 2007 (D/50598), 8. maja 2007 (D/51936), 25. jula 2007 (D/53139) a 12. oktobra 2007 (D/54058). Slovenske organy postupili doplnujuce informacie v listoch z dna 12. marca 2007 (A/32162), 4. juna 2007 (A/34580), 13. augusta 2007 (A/36769) a 31. oktobra 2007 (A/39017).


II. OPIS OPATRENIA POMOCI


2.1. Cie opatrenia


(3) Cieom opatrenia pomoci je podporit regionalny rozvoj krajov Nitra2, Trnava3 a Trencin4, nachadzajucich sa na zapadnom Slovensku, ktore boli v case notifikacie podporovanou oblastou poda clanku 87 ods. 3 pism. a) Zmluvy o ES s maximalnou vyskou regionalnej pomoci 50 % ekvivalentu cistej hotovostnej financnej pomoci (NGE), v sulade s mapou regionalnej statnej pomoci Slovenskej republiky na obdobie rokov 2004 – 20065.


2.2. Prijemcovia


(4) Prijemca pomoci, Alas Slovakia, s.r.o., je veky podnik. Tento podnik prebral cinnost vykonavanu byvalymi statnymi podnikmi ‚Zapadoslovenske kamenolomy a strkopiesky‘ a ‚Strmac Comp. Ltd‘. cinnost prijemcu pozostava z tazby a upravy nevyhradenych nerastov (strkopieskov a kameniva), poda statistickej klasifikacie ekonomickych cinnosti NACE je to divizia 08, skupina 08.1, trieda 08.11 a 08.12. Zaobera sa aj vyrobou a predajom betonovych zmesi – divizia 23, skupina 23.6, trieda 23.63 poda klasifikacie NACE.


(5) Poda informacii uvedenych na internetovej stranke spolocnost Alas Slovakia, s.r.o., patri medzi poprednych vyrobcov kameniva v Slovenskej republike. Jeho trhovy podiel na Slovensku je priblizne 15 %


(6) Najvacsim spolocnikom (67,45 %) Alas Slovakia, s.r.o., je spolocnost Alas International Baustoffproduktions AG (alej len ‚Alas International‘) so sidlom v Ohlsdorfe (Rakusko), ktora zas patri do holdingovej skupiny ASAMER. Alas International bola zalozena v roku 1998 ako holdingova spolocnost na vykon cinnosti spojenych so strkopieskom a betonom na medzinarodnej urovni.


2.3. Forma a charakter opatrenia


(7) Notifikovane opatrenie sa ma poskytnut formou uavy na dani uplatnovanej rocne v obdobi 2007 – 2011. Rocna uava na dani je obmedzena vyskou 50 % danovej povinnosti dane z prijmov pravnickych osob prijimatea pomoci Alas Slovakia, s.r.o. Celkova vyska uavy na dani nepresiahne 100 813 444 SKK vyjadrene v sucasnej hodnote6 (pribl. 2,89 mil. EUR). Pomoc sa nesmie kumulovat s pomocou prijatou z inych zdrojov na krytie tych istych opravnenych nakladov.


(8) Notifikovana pomoc nasleduje predchadzajucu pomoc poskytnutu vo forme danovej uavy (vychadzajucej z § 35a Zakona o dani z prijmov), ktoru schvalil Urad pre statnu pomoc Slovenskej republiky pred pristupenim Slovenskej republiky do EU7.


(9) Poda § 35a Zakona o dani z prijmov prijemcovi pomoci sa poskytne znizenie dane z prijmu pravnickych osob (tzv. ‚danovy uver‘) vo vyske 100 % dane na pat bezprostredne po sebe nasledujucich rokov a potom ma prijemca moznost ziadat o alsi danovy uver vo vyske 50 % na nasledujucich pat rokov. Zaslana notifikacia sa tyka tohto druheho patrocneho obdobia. Notifikovana pomoc sa tyka inych opravnenych vydavkov a ciastocne aj inych lokalit v porovnani s predvstupovou pomocou.


2.4. Pravny zaklad individualnej pomoci


(10) Pravny zaklad pomoci vychadza z vnutrostatneho zakona c. 231/1999 Z. z. o statnej pomoci v zneni neskorsich predpisov; zo zakona c. 595/2003 Z. z. o dani z prijmov v zneni neskorsich predpisov a zo zakona c. 366/1999 Z. z. o daniach z prijmov v zneni neskorsich predpisov v zneni ucinnom k 31. decembru 2003, a najma z § 52 ods. 3 zakona c. 595/2003 Z. z. o dani z prijmov v zneni neskorsich predpisov za podmienok uvedenych v § 35a zakona c. 366/1999 Z. z. o daniach z prijmov v zneni ucinnom k 31. decembru 20038.


2.5. Investicny projekt


(11) Poda Slovenskej republiky, pomoc sa tyka vybudovania troch novych prevadzok (cervenik, Okoc a Prievidza) a modernizacie, racionalizacie a diverzifikacie siestich uz existujucich vyrobnych zariadeni (Veky Grob, Veky Cetin, Komjatice, Kamenec pod Vtacnikom, Hontianske Trstany – Hrondin a Nitra). Investicny projekt pozostava zo zakupenia moderneho technickeho vybavenia od tretich stran, ktore je setrne k zivotnemu prostrediu, a z vybudovania a vylepsenia viacerych pracovnych lokalit tak, aby tam bolo mozne tazit nerastne suroviny (kamen, strk a piesok). Zda sa, ze vsetky tieto prevadzky su uplne nezavisle jedna od druhej, keze nie su nijako funkcne prepojene, ani medzi nimi neexistuje hospodarska vazba.


(12) Spolocnost chce prostrednictvom tychto investicnych aktivit zvysit kvalitu svojej produkcie a sluzieb a zabezpecit pre stavebnych investorov spoahlivost dodavok pozadovaneho mnozstva a druhu tovaru. Opravnene naklady projektu su odhadovane na 345 026 285 SKK (pribl. 9,90 miliona EUR) v sucasnej hodnote.


(13) Poda notifikacie maju prace na investicnom projekte zacat v roku 2007. Projekt by mal byt dokonceny do roku 2011. Podrobnosti su uvedene v tejto tabuke.


         
        Vyska investicie
Lokalita Typ pociatocnej investicie Investicne obdobie Pocetnovovytvorenych vnominalnej
      pracovnych miest hodnote
        (vtisicoch SKK)
         
Veky Grob racionalizacia, 2007,2008 - 26400
  rozsirenieexistujucej      
  prevadzky      
         
Veky Cetin modernizacia 2007 - 9000
         
Komjatice modernizacia 2008 - 10200
         
Kamenec modernizacia, diverzifikacia 2007,2008,2010, 27 151000
pod Vtacnikom   2011    
         
Hontianske diverzifikacia 2008,2009 20 49000
Trstany        
Hrondin        
         
cervenik vybudovanie novej prevadzky 2007,2009 16 40000
         
Okoc vybudovanie novej prevadzky 2007 14 29000
         
Nitra diverzifikacia 2008 - 14000
         
Prievidza Vybudovanie novej 2009,2010 4 51000
  prevadzky      
         
Spolu     81 379600



III. POSUDENIE OPATRENIA POMOCI


(14) V sulade s clankom 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 sa v rozhodnuti o zacati konania vo veci formalneho zistovania zhrnu prislusne zalezitosti ohadom faktov a prava, zacleni predbezne zhodnotenie Komisie, ktore sa tyka charakteru pomoci navrhovaneho opatrenia, a uvedu pochybnosti, pokia ide o jeho zlucitenost so spolocnym trhom.


3.1. Opravnenost opatrenia pomoci


(15) Notifikovanim opatrenia pomoci pred jeho realizaciou si slovenske organy splnili svoju povinnost v zmysle clanku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.


3.2. Existencia statnej pomoci


(16) Pomoc je poskytovana zo statnych prostriedkov, keze sa predpoklada uava na dani z prijmu pravnickych osob.


(17) Opatrenie je selektivne, keze pomoc sa poskytuje jedinemu podniku.


(18) Opatrenie odbremeni podnik Alas Slovakia, s.r.o., od nakladov, ktore by musel znasat za beznych trhovych podmienok. Poskytne teda podniku Alas Slovakia, s.r.o., vyhodu oproti ostatnym podnikom cim sa narusi alebo sa hrozi naruseniu hospodarskej sutaze.


(19) Napokon produkcia, ktorej sa projekt tyka, podlieha obchodu. Takze je ovplyvneny obchod medzi clenskymi statmi.


(20) Na zaklade uvedeneho sa Komisia domnieva, ze notifikovane opatrenie predstavuje statnu pomoc v zmysle clanku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.


3.3. Zlucitenost opatrenia pomoci


(21) Keze predmetne opatrenie predstavuje statnu pomoc v zmysle clanku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, je potrebne zvazit, ci ho mozno povazovat za zlucitene so spolocnym trhom.


(22) Komisia opatrenie preskumala na zaklade clanku 87 Zmluvy o ES, a keze opatrenie predstavuje regionalnu pomoc, aj na zaklade Usmerneni o narodnej regionalnej pomoci9 (alej len ‚URP 1998‘). Vysledky tohto preskumania su zhrnute alej.


(23) Poda URP 1998 investicna pomoc v znevyhodnenych oblastiach je zlucitena so spolocnym trhom, avsak iba za predpokladu, ze su splnene urcite podmienky. Tieto podmienky su nasledovne:


1. Projekt musi predstavovat pociatocnu investiciu (porov. bod 4.4, URP 1998).


2. Podporovana investicia sa musi uskutocnit v regionoch opravnenych na regionalnu pomoc poda clanku 87 ods. 3 pism. a) alebo c), ako je uvedene v uplatnitenej regionalnej mape statnej pomoci (porov. bod 3, URP 1998).


3. Musi sa tykat opravnenych vydavkov v sulade s RAG (porov. bod 4.5, URP 1998).


4. Intenzita pomoci nesmie prekrocit uplatniteny strop regionalnej pomoci, ako je uvedene v uplatnitenej regionalnej mape statnej pomoci (porov. bod 4.8, URP 1998).


5. Kumulacia pomoci s podporou z inych verejnych zdrojov nesmie viest k situacii, ze by sa prekrocil uplatniteny strop intenzity regionalnej pomoci (porov. bod 4.18, URP 1998).


6. Projekt sa musi udrziavat minimalne pat rokov po jeho dokonceni (porov. bod 4.10, URP 1998).


7. Prijemca pomoci musi poskytnut minimalny prispevok vo vyske 25 %, ktory nesmie zahnat ziadnu pomoc na financovanie prislusnej investicie (porovnaj bod 4.2 URP 1998).


8. Prijemca pomoci musi predlozit ziadost o schvalenie pomoci pred zacatim prac na investicnom projekte (porov. bod 4.2, URP 1998).


9. Pri individualnej pomoci ‚ad hoc‘, pozitivne prispenie k regionalnemu rozvoju musi vyvazit negativne vplyvy na hospodarsku sutaz a obchod v sektore (porovnaj bod 2 URP 1998).


(24) Po preskumani predlozenych materialov Komisia dospela k zaveru, ze su splnene tieto podmienky:


1. Investicia sa uskutocnuje v troch krajoch zapadneho Slovenska (konkretne: v Nitre, Trnave a Trencine), co je podporovana oblast poda clanku 87 ods. 3 pism. a) Zmluvy o ES.


2. Opravnene vydavky pozostavaju z nakladov na budovy a zariadenia, t. j. naklady na polozky opravnene na regionalnu pomoc.


3. Intenzita pomoci je 29,22 % ekvivalentu cistej hotovostnej financnej NGE10, co neprekracuje uplatniteny strop regionalnej pomoci v predmetnom regione.


4. Vlastny prispevok prijemcu pomoci sa nachadza nad pozadovanou 25 %-nou prahovou hodnotou.


5. Slovenske organy potvrdzuju, ze projekty sa budu udrziavat minimalne pat rokov po vynalozeni investicii.


6. iadost o schvalenie pomoci bola predlozena pred zacatim prac na investicnych projektoch.


7. Pravidla tykajuce sa kumulovania pomoci su dodrzane (porovnaj bod 2.3 vyssie).


(25) Avsak vychadzajuc z dosia dostupnych informacii, Komisia ma pochybnosti, ci je dodrzane obmedzenie regionalnej investicnej pomoci na pociatocnu investiciu, ako sa uvadza v bode 4.4 URP 1998. Poda bodu 4.4. URP1998 pociatocna investicia znamena investiciu do fixneho kapitalu vztahujucu sa na zalozenie noveho podniku, rozsirenie existujuceho podniku alebo rozbehnutie cinnosti zahnajucej podstatnu zmenu produkcie alebo vyrobneho procesu v existujucom podniku (pomocou racionalizacie, diverzifikacie alebo modernizacie). Z posobnosti tejto definicie su vylucene investicie do vymeny. Pomoc v pripade investicii do vymeny sa povazuje za prevadzkovu pomoc, ktora je povolena, len ak su splnene specificke podmienky (porov. body 4.15, 4.16, 4.17 URP 1998).

— V tejto chvili sa zda, ze aspon v troch prevadzkach (Veky Grob, Veky Cetin, Kamenec pod Vtacnikom) prijemca pomoci chce kupit ten isty typ stroja/zariadenia, aky pouziva a prenajima v sucasnosti. Je neiste, ci zakupene zariadenie bude naozaj kvalitnejsie alebo naozaj vyrazne vzrastie produkcia, hoci prijemca tvrdi, ze nove zariadenie bude modernejsie ako zariadenie prenajimane v sucasnosti.

— V lokalite Nitra prijemca pomoci ponukne zakaznikom iba ‚doplnkove‘ sluzby, aby ‚zachoval postavenie spolocnosti na trhu, cash f low a vysledky hospodarenia‘11. Je tazke odovodnit schvalenie pomoci, ktora nie je urcena na ziadnu novu cinnost.


(26) Predmetne opatrenie pomoci predstavuje individualnu pomoc ‚ad hoc‘, ktora sa ma poskytnut spolocnosti cinnej v specifickom odvetvi tazby nerastnych surovin. V dosledku toho ho mozno pokladat za selektivne opatrenie s vekym vplyvom na ostatne spolocnosti cinne v tom istom odvetvi. Poda bodu 2 URP 1998 individualna ‚ad hoc‘ pomoc urcena jednej spolocnosti alebo obmedzena na jednu oblast cinnosti moze mat vyrazny vplyv na hospodarsku sutaz na prislusnom trhu a jej ucinok na regionalny rozvoj bude pravdepodobne dost obmedzeny. Takato pomoc zvycajne suvisi s politikou specifickeho priemyselneho odvetvia a casto nie je v sulade s duchom regionalnej pomoci ako takej. Regionalna pomoc musi zostat neutralnou, pokia ide o rozdelenie vyrobnych zdrojov medzi rozne hospodarske odvetvia a cinnosti. Na zaver, URP 1998 zaujimaju negativny postoj k individualnym opatreniam pomoci ‚ad hoc‘, ak nemozno dokazat, ze regionalny prinos pomoci prevazuje nad narusenim hospodarskej sutaze a vplyvom na obchod. In casu, Komisia ma pochybnosti, ci obmedzenym prinosomk regionalnemu rozvoju mozno dostatocne odovodnit pomerne vysoku sumu pomoci na kazde vytvorene pracovne miesto.

— Z predlozenych informacii vyplyva, ze novovytvorenych priamych pracovnych miest bude iba 81, kym 57 pracovnych miest priamo vytvorenych prijemcom pomoci v minulosti pomozu udrzat podporene investicie. Nove miesta sa tykaju iba piatich z deviatich lokalit projektu (pozri tabuku vyssie). Komisia berie na vedomie, ze z tychto 81 novovytvorenych pracovnych miest by 34 malo byt vytvorenych v predpokladanych troch novych prevadzkach12. Vzhadom na uvedene ma Komisia pochybnosti, ci tymto pomerne malym prinosom k regionalnemu rozvoju mozno dostatocne odovodnit vysoku sumu pomoci na kazde vytvorene pracovne miesto, a to najma v odvetvi s nizkymi mzdami (pomoc na kazde vytvorene priame pracovne miesto by zodpovedala priblizne siedmim rocnym mzdam).

— Pokia ide o pocet nepriamych pracovnych miest, slovenske organy najprv v liste zo 17. februara 2007 uviedli, ze nepriamo bude vytvorenych 100 pracovnych miest. Neskor vo svojom druhom liste s doplnujucimi informaciami zo 4. juna 2007 sa odvolali na statistiku Asociacie europskych vyrobcov kameniva, poda ktorej pocet nepriamych pracovnych miest dosiahne pocet 414 – 690. V zmysle tejto studie by v odvetvi, v ktorom spolocnost podnika, malo byt na kazde novovytvorene pracovne miesto vytvorenych priblizne 3 – 5 alsich pracovnych miest. Napokon v informaciach z 13. augusta 2007 sa slovenske organy odvolavaju na prieskum obdrzany Alas-om Slovakia, s.r.o. od Leobenskej univerzity (Rakusko), poda ktoreho v odvetvi upravy nerastnych surovin kazde nove priame pracovne miesto zodpoveda 30 – 40 nepriamo vytvorenym miestam13. V tejto chvili ma Komisia pochybnosti, ci tento vseobecny vyrok o tazbe nerastov mozno preniest na situaciu so stavebnymi materialmi.

— Okrem toho pomoc je poskytovana na cinnosti v tazobnom priemysle, ktoreho umiestnenie nie je urcene poskytnutim pomoci, ale dostupnostou nerastnych surovin, a preto je menej ovplyvnene regionalnymi znevyhodneniami, ktore normalne brzdia regionalny rozvoj. V dosledku toho mozno predpokladat, ze nerastne suroviny by mali byt vytazene aj bez pomoci. Navyse, keze Alas Slovakia, s.r.o. je fungujuci uz vo vacsine prevadzok na zaklade dlhodobych tazobnych povoleni mozno pochybovat o stimulacnom ucinku alsej regionalnej pomoci.


(27) Predpokladany obmedzeny prinos opatrenia pomoci na regionalny rozvoj treba vyvazit s jeho vplyvom na obchod a narusenim hospodarskej sutaze, ktore budu poda predpokladov slovenskych organov takisto male. Vzdialenost, do ktorej mozno produkciu Alas-u Slovakia, s.r.o. predavat, je dost obmedzena (pribl. 50 km po ceste alebo 150 km po zeleznici), keze jej cena je v porovnani s cenou dopravy pomerne nizka. Slovenske organy uviedli, ze iba jedna prevadzka (Hontianske Trstany – Hrondin) sa bude nachadzat v takej pozicii, ze bude vyvazat cast produkcie (do vysky 50 000 ton stavebneho kamena v hodnote 9 mil. SKK rocne) do Maarska. Tri ostatne lokality (Veky Cetin, Okoc a Komjatice) budu poda ocakavania konkurovat dovozu z Maarska. Alas Slovakia s.r.o. nepredpoklada, ze by mohol konkurovat ostatnym firmam v odvetvi nerastnych surovin pochadzajucich z Rakuska a ceskej republiky. Toto je vsak poda vsetkeho v rozpore s informaciou uvedenou v ziadosti o schvalenie prvej casti pomoci predlozenej slovenskym organom 16. aprila 2003, kde sa uvadzaju pripadni konkurenti prave z tychto dvoch krajin.


(28) Ak vezmeme do uvahy umiestnenie predmetnych lokalit, Komisia ma v tejto chvili pochybnosti o tom, do akej miery bude naruseny obchod s ostatnymi clenskymi statmi (napr. s Rakuskom a ceskou republikou).


(29) Okrem toho, ako sa uvadza v oznameni Komisie o definicii relevantneho trhu na ucely prava hospodarskej sutaze Spolocenstva14, aj ke su dodavky z daneho zavodu obmedzene na urcitu oblast okolo tohto zavodu, v urcitych pripadoch moze distribucia tychto zavodov vyzerat tak, ze sa oblasti okolo rozlicnych zavodov znacne prekryvaju. V tomto pripade je mozne, ze ceny tejto produkcie budu ovplyvnene ucinkom retazovej substitucie, co povedie k ovplyvneniu sirsieho geografickeho trhu.


(30) V dosledku toho Komisia ma pochybnosti o tom, ci ocakavany prinos pomoci na regionalny rozvoj vykompenzuje jej negativne ucinky na obchod.


(31) Vzhadom na uvedene po prvom predbeznom posudeni opatrenia Komisia ma pochybnosti, ci – a ak ano, do akej miery – notifikovanu pomoc mozno pokladat za zlucitenu s URP 1998 a so spolocnym trhom.


(32) Keze opatrenie predstavuje statnu pomoc v zmysle clanku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, je potrebne posudit jej zlucitenost v suvislosti s vynimkami stanovenymi v clanku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES. Vynimky stanovene v clanku 87 ods. 2 Zmluvy o ES, ktore sa tykaju pomoci socialnej povahy poskytovanej jednotlivym spotrebiteom, pomoci urcenej na nahradu skody sposobenej prirodnymi katastrofami alebo mimoriadnymi udalostami a pomoci poskytovanej urcitym oblastiam Spolkovej republiky Nemecko, sa nevztahuju na tento pripad. Opatrenie nemozno pokladat za dolezity projekt spolocneho europskeho zaujmu ani za napravu vazneho narusenia slovenskeho hospodarstva, ako sa stanovuje v clanku 87 ods. 3 pism. b) Zmluvy o ES. Na toto opatrenie sa nevztahuje ani vynimka umoznena clankom 87 ods. 3 pism. c) Zmluvy o ES, poda ktoreho mozno odovodnit pomoc urcenu na uahcenie rozvoja urcitych hospodarskych cinnosti alebo urcitych hospodarskych oblasti za predpokladu, ze tato pomoc neovplyvni podmienky obchodovania takym nepriaznivym sposobom, ze to bude v rozpore so spolocnym zaujmom. A rovnako si toto opatrenie nekladie za cie podporit kulturu a napomoct zachovanie kulturneho dedicstva, ako sa ustanovuje v clanku 87 ods. 3 pism. d) Zmluvy o ES.


(33) V tejto chvili Komisia nemoze dospiet k stanovisku prima facie, pokia ide o ciastocnu alebo uplnu zlucitenosti prislusneho opatrenia a zastava nazor, ze je potrebna dokladnejsia analyza tohto opatrenia pomoci. Povinnostou Komisie je vykonat vsetky potrebne konzultacie a z toho dovodu zacat konanie poda clanku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v pripade, ze pociatocne preskumanie neumoznuje Komisii prekonat vsetky prekazky pritomne pri urcovani, ci ide o pomoc zlucitenu so spolocnym trhom. Tym by sa umoznilo tretim stranam, ktorych zaujem moze byt ovplyvneny poskytnutim pomoci, vyjadrit pripomienky ohadom opatrenia. Komisia prehodnoti toto opatrenie a prijme konecne rozhodnutie s prihliadnutim na informacie oznamene zo strany prislusneho statu, ako aj informacii poskytnutych ktoroukovek tretou stranou.


IV. ROZHODNUTIE


(34) Na zaklade uvedenych uvah a konajuc v sulade s postupom ustanovenym v clanku 88 ods. 2 Zmluvyo ES, Komisia ziada Slovensku republiku, aby do jedneho mesiaca od dorucenia tohto listu predlozila svoje pripomienky a poskytla vsetky informacie, ktore mozu pomoct pri posudzovani tohto opatrenia pomoci. Komisia tiez ziada Slovensku republiku, aby bezodkladne preposlala kopiu tohto listu potencialnemu prijemcovi pomoci.


(35) Komisia si dovouje Slovenskej republike pripomenut, ze clanok 88 ods. 3 Zmluvy o ES ma odkladny ucinok, a upozornuje na clanok 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999, ktory stanovuje, ze akukovek neopravnenu pomoc mozno od prijemcu vymahat.


Komisia upozornuje Slovensku republiku, ze bude informovat zainteresovane strany prostrednictvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplneho zhrnutia v Uradnom vestniku Europskej unie. Komisia bude informovat aj zainteresovane strany v krajinach EZVO, ktore su signatarmi dohody o EHP, a to prostrednictvom uverejnenia oznamu v dodatku EHP k Uradnemu vestniku Europskej unie, ako aj Dozorny organ EZVO, a to zaslanim kopie tohto listu. Vsetky tieto zainteresovane strany Komisia vyzve, aby predlozili svoje pripomienky do jedneho mesiaca od datumu uverejnenia uvedenych informacii. V pripade, ze tento list obsahuje doverne informacie, ktore by nemali byt zverejnene, oznamte tuto skutocnost Komisii do patnastich pracovnych dni odo dna jeho dorucenia. Ak Komisii nebude v stanovenej lehote dorucena odovodnena ziadost, bude to povazovat za suhlas so zverejnenim plneho znenia tohto listu. iadost obsahujucu uvedene informacie je potrebne zaslat doporucenym listom alebo faxom na adresu:


European Commission

Directorate-General for Competition

State Aid Greffe

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 296 12 42


Prijmite, prosim, pan minister, vyraz mojej najhlbsej ucty.“


_________________________

1 Listom z 13. februara 2006 utvary Komisie ziadali slovenske organy, aby predlozili na posudenie devat samostatnych notifikacii a umoznili tym utvarom Komisie posudit zlucitenost kazdeho jedneho z deviatich projektov zvlast poda ich konkretnych vlastnosti. Slovenske organy v odpovedi z 12. marca 2007 vysvetlili utvarom Komisie, ze spolocnost Alas Slovakia, s.r.o., predstavuje jeden danovy subjekt nachadzajuci sa na niekokych lokalitach, ktore vsak maju jednu spolocnu danovu povinnost. Uplatnitena slovenska legislativa neumoznuje danovnikom vypocitavat zaklad dane a dan z prijmu pravnickych osob za kazdu organizacnu jednotku zvlast. Preto slovenske organy zastavaju nazor, ze nie je mozne vypocitat vysku pomoci cerpanu kazdou prevadzkou.

2 V obciach: Nitra, Komjatice, Veky Cetin, Hontianske Trstany – Hrondin.

3 V obciach: cervenik, Veky Grob, Okoc.

4 V obciach: Kamenec pod Vtacnikom, Prievidza.

5 tatna pomoc SK 72/2003 – Slovenska republika – ‚Regionalna mapa statnej pomoci Slovenskej republiky‘.

6 Vyjadrene v hodnote z roka 2007 a vypocitane pri referencnej sadzbe 5,62 % uplatnitenej v den notifikacie.

7 Poda oznamenia c. 1108/2003 radu pre statnu pomoc SR, vydaneho 25. augusta 2003, statna pomoc na obdobie rokov 2003 – 2012 pre spolocnost Alas Slovakia s.r.o. bola schvalena v sulade s § 35a zakona c. 472/2002 Z. z. v zneni neskorsich predpisov a zakona c. 366/1999 Z. z. do vysky maximalne 87 145 485 SKK. V ramci docasneho postupu bola tato statna pomoc (SK 53/03) povazovana za ‚existujucu pomoc‘.

8 Zakon c. 231/1999 Z. z. o statnej pomoci v zneni neskorsich predpisov, zakon c. 595/2003 Z. z. o dani z prijmov v zneni neskorsich predpisov a zakon c. 366/1999 Z. z. o daniach z prijmov v zneni neskorsich predpisov v zneni ucinnom k 31. decembru 2003, a najma §52 ods. 3 zakona c. 595/2003 Z. z. o dani z prijmov v zneni neskorsich predpisov za podmienok uvedenych v §35a zakona c. 366/1999 Z. z. o daniach z prijmov v zneni ucinnom k 31. decembru 2003.

9 U. v. ES C 74, 10.3.1998, s. 9.

10 Keze pomoc sa poskytuje formou uavy na dani, NGE pomoci sa rovna GGE pomoci.

11 List Ministerstva financii SR z 31. maja 2007 (zn. MF/8790/2007-832).

12 Tu treba zdoraznit aj to, ze z tychto 81 novych pracovnych miest by malo byt 16 vytvorenych v cerveniku, pricom pre tuto lokalitu zatia nebolo vydane povolenie na tazbu.

13 ‚Socioekonomicka studia v odvetvi konecnych produktov vyrabanych z nerastov odhalila, ze pocet pracovnych miest vytvorenych v odvetvi upravy nerastov je 30 – 40-krat vacsi ako pocet miest v odvetvi nerastov,‘ (citovane na 31. strane studie nazvanej ‚Prieskum v oblasti politiky planovania hospodarenia s nerastnymi surovinami‘, vypracovanej na objednavku GR pre podnikanie a priemysel).

14 U. v. ES C 372, 9.12.1997, s. 5.


2008-C030-06


Untitled Page